Zdravotná starostlivosť na Filipínach
Zdravotná starostlivosť na Filipínach sa líši v závislosti od súkromných, verejných a barangay zdravotných stredísk (mnohé vo vidieckych obciach). Väčšinu národného bremena zdravotnej starostlivosti poskytujú súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pričom náklady znáša štát alebo pacienti.
Filipínsky systém zdravotnej starostlivosti, ktorý je zmesou verejného a súkromného sektora, čelí výzvam pri poskytovaní spravodlivej a komplexnej starostlivosti. Systém, ktorý je historicky zakorenený v tradičnej medicíne a formovaný koloniálnymi vplyvmi, sa teraz pohybuje v prostredí, kde súkromní poskytovatelia nesú veľkú časť záťaže, pričom náklady znáša štát alebo pacienti.
História filipínskej zdravotnej starostlivosti
Predkoloniálna filipínska zdravotná starostlivosť, ktorá sa datuje do 15. storočia, sa zameriava na tradičné bylinné prostriedky a vieru v vzájomnú prepojenosť prírody. Filipínci používali rôzne rastliny na liečebné účely: listy anonas na trávenie, betelové a areca orechové listy na zranenia a sambong na ochorenia, ako sú obličkové kamene a hypertenzia.
Španielske účty zaznamenali rozsiahle lekárske znalosti domorodcov, vrátane účinných jedovatých protijedov, ako sú semená igasud, palaniganská kôra a bagosaková kôra. Napriek tomu Španieli verili v zavedenie západných zdravotníckych postupov.
Vývoj v oblasti verejného zdravia
Na riešenie zahraničných chorôb na Filipínach založili španielski lekári nemocnice, ktoré často riadili mnísi. Nemocnica Real, prvá nemocnica na Filipínach postavená v Cebu v roku 1565 a neskôr premiestnená do Manily, kde bola zničená zemetrasením v roku 1863, pôvodne slúžila len španielskym vojakom a námorníkom, ktorí čelili finančným a personálnym výzvam.
Nemocnica de Naturales, ktorú založil v roku 1578 pán Fray Juan Clemente, poskytovala bezplatnú lekársku starostlivosť domácim obyvateľom, dostávala kráľovskú podporu a zásobovala ďalšie inštitúcie. Po požiari a príleve japonských malomocných bola premenovaná na Hospital de San Lazaro, ktorá vydržala demolácie kvôli invázii a vojenskému použitiu. Moderná nemocnica San Lazaro sa teraz nachádza na Rizal Avenue v Manile, na pozemku, o ktorom sa predpokladá, že bol darovaný malomocným.
V roku 1884 kráľovský rád nariadil bezplatnú lekársku pomoc pre chudobných, ktorú vyvolala epidémia manilskej cholery v roku 1882. To viedlo k nariadeniam, ktoré od miestnych lekárov vyžadujú poskytovanie bezplatných služieb chudobným rodinám.
- Filipínska revolučná vláda zriadila Úrad pre verejné zdravie.
- V roku 1898 založili Američania Výbor pre zdravie.
- Rada pre zdravie sa pôvodne zameriavala na boj proti pravým kiahňam prostredníctvom očkovania.
Napriek týmto snahám pretrvávali slabé hygienické podmienky a epidémie chorôb, vrátane moru a malomocenstva.
Napriek úmyslu UHC zlepšiť starostlivosť o všetkých, systém zostáva roztrieštený, s výraznými rozdielmi v kvalite a kvantite služieb medzi bohatými a chudobnými. Medzi faktory, ktoré k tomu prispievajú, patria nízke rozpočty, nedostatok personálu v dôsledku migrácie zdravotných sestier a historické zanedbávanie populácie s nedostatočným príjmom.
V porovnaní s vyspelými krajinami, Filipíny vyčleňujú pomerne malé percento svojho HDP na zdravotnú starostlivosť. Riešenie týchto problémov zostáva pre národ prioritou.
Tento článok vznikol s pomocou AI na základe viacerých spravodajských správ a naša redakcia ho kontroluje podľa redakčných zásad. Redakčné štandardy · Tipy a kontakt
Komentáre 0