Železničná doprava na Filipínach: historický a moderný prehľad
Železničná doprava na Filipínach má bohatú históriu trvajúcu viac ako 120 rokov. Výstavba železničnej infraštruktúry sa začala kráľovským dekrétom, ktorý 25. júna 1875 vydal španielsky kráľ Alfonso XII. Tento dekrét nariadil Úradu inšpektora verejných prác Filipín, aby vytvoril všeobecný plán pre železnice v Luzone, ktorý bol následne schválený.
Prvá komerčná železničná trasa sa uskutočnila v roku 1892 po položení prvých železničných tratí v roku 1891. Táto počiatočná línia spájala Manilu s Dagupanom. Po americkom prevzatí prevzala spoločnosť Manila Electric Railroad and Light Company (Meralco) nehnuteľnosti od Compañia de los Tranvias de Filipinas, čo viedlo k otvoreniu prvej povinnej električkovej trate v Manile v roku 1905.
Aktuálny prevádzkový stav a sieťová stopa
V súčasnosti pozostáva filipínska železničná sieť z dvoch prímestských tratí prevádzkovaných filipínskymi národnými železnicami (PNR) a z troch mestských liniek hromadnej dopravy, ktoré spravuje spoločnosť Light Rail Transit Authority a Metro Rail Transit Corporation. Tieto linky sa nachádzajú výlučne v Luzon. V súčasnosti má krajina železničnú stopu 533,14 km, pričom 129,85 km bude v prevádzke do roku 2026. Služby nákladnej dopravy, ktoré boli kedysi prevádzkované v krajine, boli zastavené, aj keď existujú plány na obnovu starých nákladných služieb a výstavbu nových tratí.
Prevádzkový rozsah siete je sústredený v metropole Manila a provinciách, ako sú Laguna a Quezon, spolu s dochádzkovými službami v regióne Bicol. Historicky prevádzkované medzimestské železničné trate siahajúce na sever do San Fernanda, La Union a na juh do Legazpi v regióne Bicol, ktoré slúžili ako životne dôležitá tepna pre ľudí a tovar.
Výzvy a budúci vývoj
Pokles filipínskej železničnej siete bol pripísaný niekoľkým faktorom, vrátane druhej svetovej vojny, prírodných katastrof, nedostatočného čerpania a zanedbávania. Tento pokles sa odráža v správe o globálnej konkurencieschopnosti za rok 2019, v ktorej Filipíny získali nízke skóre efektívnosti v oblasti vlakových služieb. Napriek týmto výzvam vláda aktívne pracuje na rozšírení siete s plánmi dosiahnuť do roku 2022 1900 kilometrov prostredníctvom mnohých prebiehajúcich projektov.
Zatiaľ čo sieť PNR slúži predovšetkým na dochádzanie do práce a regionálnu osobnú dopravu, historické operácie zahŕňali aj linky na ostrovoch Panay a Cebu. Okrem toho krátke priemyselné železnice prevádzkované cukrovarmi, ako sú tie, ktoré prevádzkuje havajsko-filipínska spoločnosť na ostrove Negros, predstavujú skoršie priemyselné aplikácie železničnej technológie.
Pre cestovateľov a projektantov infraštruktúry je pochopenie súčasného stavu siete nevyhnutné. Medzi kľúčové prevádzkové fakty patria:
- V súčasnosti má sieť 129,85 km v prevádzke do roku 2026.
- Sieť zahŕňa dve linky PNR a tri linky mestskej hromadnej dopravy v Luzone.
- Vládne projekty rozširovania si kladú za cieľ dosiahnuť celkovú dĺžku siete 1 900 kilometrov do roku 2022.
Prebiehajúce snahy o revitalizáciu majú za cieľ modernizovať systém a obnoviť komplexnú železničnú konektivitu, ktorá charakterizovala jeho predchádzajúce desaťročia.
Tento článok vznikol s pomocou AI na základe viacerých spravodajských správ a naša redakcia ho kontroluje podľa redakčných zásad. Redakčné štandardy · Tipy a kontakt
Komentáre 0